{"id":9784,"date":"2026-03-11T06:35:10","date_gmt":"2026-03-11T06:35:10","guid":{"rendered":"https:\/\/global-business-recruiting.de\/?page_id=9784"},"modified":"2026-03-29T12:45:11","modified_gmt":"2026-03-29T12:45:11","slug":"historia-a-vyvoj-zvarania","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/global-business-recruiting.de\/sk\/wissen\/schweissen-geschichte-und-entstehung\/","title":{"rendered":"Zv\u00e1ranie - hist\u00f3ria a v\u00fdvoj"},"content":{"rendered":"

Zatia\u013e \u010do zv\u00e1ranie je dnes neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou mnoh\u00fdch ka\u017edodenn\u00fdch pr\u00e1c, v hist\u00f3rii muselo za\u010da\u0165 a potom prech\u00e1dza\u0165 r\u00f4znymi f\u00e1zami v\u00fdvoja. A\u017e takto, met\u00f3dou pokusov a omylov, sa z neho stalo to, \u010do pozn\u00e1me dnes.<\/p>\n

Zv\u00e1ranie ako proces sp\u00e1jania obrobkov nie je v skuto\u010dnosti ni\u010d\u00edm nov\u00fdm. Dnes si pri zv\u00e1ran\u00ed predstav\u00edme automobilov\u00fd priemysel, stavbu lod\u00ed a stroj\u00e1rstvo. V minulosti ni\u010d z toho neexistovalo, ale aj vtedy sa veci museli sp\u00e1ja\u0165 a spoj musel by\u0165 kvalitn\u00fd a predov\u0161etk\u00fdm ve\u013emi odoln\u00fd.<\/p>\n

N\u00e1lezy z hrobiek Sumerov dokazuj\u00fa, \u017ee u\u017e v tomto obdob\u00ed sa materi\u00e1ly sp\u00e1jali pomocou zv\u00e1rac\u00edch techn\u00edk. Samozrejme, zv\u00e1ranie nebolo tak rozvinut\u00e9 ako dnes. Mo\u017eno ho sk\u00f4r ch\u00e1pa\u0165 ako tvrd\u00e9 sp\u00e1jkovanie zlata, striebra a medi. V skuto\u010dnosti je sp\u00e1jkovanie jedn\u00fdm z najstar\u0161\u00edch zn\u00e1mych tepeln\u00fdch spojovac\u00edch procesov. Po sp\u00e1jkovan\u00ed nasledovalo zv\u00e1ranie oh\u0148om, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvalo na v\u00fdrobu zbran\u00ed, n\u00e1strojov, artefaktov a in\u00fdch vec\u00ed z kovu. T\u00e1to technika sa pou\u017e\u00edvala pred 3 000 rokmi a je skuto\u010dn\u00fdm predchodcom toho, \u010do dnes pozn\u00e1me ako ru\u010dn\u00e9 zv\u00e1ranie.<\/p>\n

Po\u017eiarne zv\u00e1ranie<\/h2>\n

Auch das Wort \u201eSchwei\u00dfen\" ist sehr wahrscheinlich auf das Feuerschwei\u00dfen zur\u00fcckzuf\u00fchren. Schwei\u00dfen kommt von Schwei\u00df, von Schwitzen. Das Feuerschwei\u00dfen wurde in einem Schmiedefeuer betrieben und dabei \u201eschwitzte\" die Oberfl\u00e4che der Werkst\u00fccke, was dann die Verbindung bewirkte. Tats\u00e4chlich sollte f\u00fcr eine sehr lange Zeit das Feuerschwei\u00dfen die einzige Schwei\u00dfmethode bleiben. Erst als mit Sauerstoff und Brenngasen Flammen erzeugt werden konnten, die eine viel h\u00f6here Energie aufwiesen, entwickelten sich neue Schwei\u00dfmethoden. W\u00e4hrend beim Feuerschwei\u00dfen ein wenig Hitze und viel Druck zum Einsatz kamen, konnten die hei\u00dferen Flammen des neuen Schwei\u00dfens auf den Druck verzichten. Damit war das Gasschwei\u00dfen als eine erst Form des Schmelzschwei\u00dfens geboren und wurde 1840 zum ersten Mal genutzt.<\/p>\n

Rezanie plame\u0148om<\/h2>\n

Rezanie plame\u0148om sa objavilo v rokoch 1901 a\u017e 1905 a tie\u017e sa stalo d\u00f4le\u017eit\u00fdm procesom. Obl\u00fakov\u00e9 a odporov\u00e9 zv\u00e1ranie nasledovalo v 40. rokoch 20. storo\u010dia. Pre ne\u017eelezn\u00e9 kovy sa presadilo zv\u00e1ranie v ochrannom plyne.<\/p>\n

V roku 1946 sa k nemu pridalo zv\u00e1ranie TIG, ktor\u00e9 sa vyvinulo z obl\u00fakov\u00e9ho zv\u00e1rania uhl\u00edkom. Zv\u00e1ranie MIG bolo zaveden\u00e9 v roku 1948 a zv\u00e1ranie v ochrannom plyne MAG je dodnes jedn\u00fdm z najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edch postupov zv\u00e1rania.<\/p>\n

Zv\u00e1ranie teda existuje u\u017e nieko\u013eko tis\u00edcro\u010d\u00ed, pri\u010dom Sumeri a Chetiti s n\u00edm za\u010dali v 3. tis\u00edcro\u010d\u00ed pred Kristom. Jeho r\u00fdchly rozvoj do podoby, ktor\u00fa pozn\u00e1me dnes, sa v\u0161ak za\u010dal a\u017e v 19. storo\u010d\u00ed, ke\u010f v\u0161eobecn\u00fd pokrok viedol k v\u00fdvoju nov\u00fdch zv\u00e1rac\u00edch postupov.<\/p>\n

Zv\u00e1ranie oh\u0148om a kladivom<\/h2>\n

Zv\u00e1ranie oh\u0148om a kladivom sa za\u010dalo pribli\u017ene 1 500 rokov pred Kristom. Z tohto obdobia poch\u00e1dza z Malej \u00c1zie a pou\u017e\u00edvalo sa na sp\u00e1janie kovov\u00fdch materi\u00e1lov. Len v\u010faka zv\u00e1raniu oh\u0148om bolo mo\u017en\u00e9 od za\u010diatku doby \u017eeleznej a\u017e do 19. storo\u010dia vyr\u00e1ba\u0165 v kov\u00e1\u010dskych diel\u0148ach n\u00e1stroje, po\u013enohospod\u00e1rske zariadenia, zbrane a mre\u017ee.<\/p>\n

V priebehu mnoh\u00fdch rokov sa zv\u00e1ranie oh\u0148om stalo s\u00fa\u010das\u0165ou ve\u013emi zlo\u017eit\u00fdch procesov, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148ali aj kovanie h\u00faby, op\u00e1lenie, t. j. \u010distenie \u017eeleza a jeho viacn\u00e1sobn\u00e9 skladanie. Po t\u00fdchto krokoch nasledoval proces zv\u00e1rania za tepla.<\/p>\n

Plynov\u00e9 zv\u00e1ranie<\/h2>\n

Acetyl\u00e9n objavil Edmund Davy v roku 1836. Okrem toho Carl von Linde v roku 1895 vyvinul met\u00f3du skvapal\u0148ovania vzduchu. Obe met\u00f3dy umo\u017enili vytv\u00e1ra\u0165 plamene s ve\u013emi vysokou energiou. To n\u00e1sledne umo\u017enilo zv\u00e1ranie tavn\u00fdm zv\u00e1ran\u00edm.<\/p>\n

Pri plameni poh\u00e1\u0148anom acetyl\u00e9nom a kysl\u00edkom bolo mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 teplotu viac ako 3 000 \u00b0C. To bolo o 500 \u00b0C viac, ako bolo mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 pri plameni zo zmesi kysl\u00edka a vod\u00edka. To vydl\u00e1\u017edilo cestu pre zv\u00e1rac\u00ed hor\u00e1k, ktor\u00fd znamenal za\u010diatok zv\u00e1rania plynnou f\u00faziou, aj ke\u010f sa spo\u010diatku e\u0161te ozna\u010dovalo ako zv\u00e1ranie kysl\u00edkov\u00fdm palivom.<\/p>\n

N\u00e1sledne spolo\u010dnosti Chemische Fabrik Griesheim-Elektron a Dr\u00e4gerwerk L\u00fcbeck, Heinr. & Berh. Dr\u00e4ger \u010falej rozv\u00edjali technol\u00f3giu zv\u00e1rania taven\u00edm v plyne. To viedlo k v\u00fdvoju kysl\u00edkovod\u00edkov\u00e9ho hor\u00e1ka na zv\u00e1ranie a rezanie v roku 1896 a n\u00e1sledne kysl\u00edkovod\u00edkov\u00e9ho zv\u00e1racieho hor\u00e1ka Dr\u00e4ger v rokoch 1900 a 1901. V spolupr\u00e1ci s Ernstom Wissom zo spolo\u010dnosti Chemische Fabrik Griesheim-Elektron bola zalo\u017een\u00e1 pracovn\u00e1 skupina, ktor\u00e1 n\u00e1sledne \u010falej rozv\u00edjala zv\u00e1racie a rezacie techniky.<\/p>\n

Obl\u00fakov\u00e9 zv\u00e1ranie<\/h2>\n

\u010eal\u0161\u00ed pokrok umo\u017enil vznik obl\u00fakov\u00e9ho alebo elektrick\u00e9ho zv\u00e1rania. I\u0161lo o objavenie elektrick\u00e9ho obl\u00faka a za\u010diatok priemyselnej v\u00fdroby elektrickej energie. To umo\u017enilo vyu\u017e\u00edva\u0165 t\u00fato elektrinu a \u0148ou vytvoren\u00fd elektrick\u00fd obl\u00fak na tavn\u00e9 zv\u00e1ranie.<\/p>\n

Elektrick\u00fd obl\u00fak na tavn\u00e9 zv\u00e1ranie ako prv\u00ed pou\u017eili Nikolaj Nikolajevi\u010d Benardos a Stanislaw Olszewski. Pou\u017eili dve uhl\u00edkov\u00e9 elektr\u00f3dy na vytvorenie vhodn\u00fdch tepl\u00f4t pre obl\u00fak.<\/p>\n

Nikolaj Gavrilovi\u010d Slavjanov n\u00e1sledne tento proces \u010falej rozvinul. V roku 1891 za\u010dal nahr\u00e1dza\u0165 uhl\u00edkov\u00e9 elektr\u00f3dy kovovou ty\u010dou. T\u00e1 bola nielen nosi\u010dom obl\u00faka, ale sl\u00fa\u017eila aj ako pr\u00eddavn\u00e1 zv\u00e1racia ty\u010d. Takto vytvoren\u00e9 ty\u010dov\u00e9 elektr\u00f3dy v\u0161ak spo\u010diatku neboli obalen\u00e9. To znamenalo, \u017ee nebolo \u013eahk\u00e9 chr\u00e1ni\u0165 miesto zv\u00e1rania pred vzduchom a s t\u00fdm spojenou oxid\u00e1ciou. To sp\u00f4sobilo, \u017ee t\u00e1to forma zv\u00e1rania bola na za\u010diatku st\u00e1le trochu n\u00e1ro\u010dn\u00e1.<\/p>\n

V roku 1907 to napravil Oscar Kjellberg. Pri\u0161iel s n\u00e1padom zlep\u0161i\u0165 vlastnosti elektrick\u00e9ho obl\u00faka pokovovan\u00edm kovov\u00fdch ty\u010dov\u00fdch elektr\u00f3d. To z\u00e1rove\u0148 znamenalo, \u017ee zvarov\u00fd k\u00fape\u013e bol chr\u00e1nen\u00fd pred atmosf\u00e9rick\u00fdm kysl\u00edkom.<\/p>\n

To viedlo k v\u00fdvoju r\u00f4znych povlakov na zv\u00e1ranie elektr\u00f3dami, ktor\u00e9 tie\u017e zodpovedali metalurgick\u00fdm vlastnostiam materi\u00e1lu. To viedlo k tomu, \u017ee ru\u010dn\u00e9 obl\u00fakov\u00e9 zv\u00e1ranie pomocou obalen\u00fdch ty\u010dov\u00fdch elektr\u00f3d sa stalo \u0161tandardn\u00fdm procesom zv\u00e1rania.<\/p>\n

Zv\u00e1ranie TIG<\/h2>\n

V tom \u010dase sa v\u0161ak vyskytol ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m so v\u0161etk\u00fdmi vyvinut\u00fdmi zv\u00e1rac\u00edmi zariadeniami. Nikto nemohol zv\u00e1ra\u0165 hor\u010d\u00edkom, preto\u017ee tento kov bol vysoko hor\u013eav\u00fd. Tak\u00fdm zost\u00e1val aj vtedy, ke\u010f bol v zliatine. Russel Meredith zo spolo\u010dnosti Northrop Aircraft sa preto pok\u00fasil vyvin\u00fa\u0165 proces, ktor\u00fd by zabr\u00e1nil vznieteniu hor\u010d\u00edka.<\/p>\n

Na zv\u00e1ranie pou\u017e\u00edval elektr\u00f3du z volfr\u00e1mu a ochrann\u00fd plyn TIG z h\u00e9lia. Meredith ho nazval Heliarc, ale zv\u00e1ranie TIG sa za\u010dalo ozna\u010dova\u0165 ako zv\u00e1ranie wolfr\u00e1mov\u00fdm inertn\u00fdm plynom.<\/p>\n

V priebehu rokov sa zv\u00e1ranie met\u00f3dou TIG mnohokr\u00e1t zlep\u0161ilo. Patr\u00ed medzi ne chladenie vodou a pou\u017e\u00edvanie d\u00fdz s ochrann\u00fdm plynom. Zlep\u0161ilo sa aj zlo\u017eenie elektr\u00f3d a zdrojov energie. Najm\u00e4 posledn\u00e9 menovan\u00e9 viedlo k tomu, \u017ee zv\u00e1racie nap\u00e4tie bolo prekr\u00fdvan\u00e9 vysokofrekven\u010dn\u00fdm nap\u00e4t\u00edm. To umo\u017enilo zv\u00e1ra\u0165 hlin\u00edk aj striedav\u00fdm pr\u00fadom.<\/p>\n

Zv\u00e1ranie plynov\u00fdm obl\u00fakom<\/h2>\n

Im Jahre 1935 wurde ein wichtiges Patent unter dem Namen \u201eImprovements in Electric Arc Welding\" in Gro\u00dfbritannien angemeldet. Dabei wurde ein Vorschubmotor genutzt, um eine Spule zu betreiben, welche gleichm\u00e4\u00dfig eine Drahtelektrode nachf\u00fchrte.<\/p>\n

Perry J. Rieppel na \u0148om postavil svoj patent, ktor\u00fd zaregistroval v USA v roku 1948. Kombinoval obl\u00fakov\u00e9 zv\u00e1ranie s elektrickou cievkou a sledovan\u00edm elektr\u00f3d pomocou ochrann\u00e9ho plynu. Pou\u017e\u00edvali sa inertn\u00e9 plyny ako arg\u00f3n a h\u00e9lium. Preto sa toto zv\u00e1ranie ozna\u010duje aj ako zv\u00e1ranie arg\u00f3nom alebo h\u00e9liom.<\/p>\n

Rieppel selbst verwendete \u201eShielded Arc Welding\" als Bezeichnung f\u00fcr sein Verfahren. Daraus wurde dann die Bezeichnung SIGMA-Schwei\u00dfen, f\u00fcr \u201eShelded inert gas metal arc\", solange inerte Gase verwendet wurden.<\/p>\n

V Sovietskom zv\u00e4ze sa t\u00fdmto probl\u00e9mom zaoberali in\u017einieri N. M. Novo\u017eilov a K. V. Liubavskij, ktor\u00ed ako ochranu pou\u017eili CO2. To ich viedlo k tomu, \u017ee v 50. rokoch 20. storo\u010dia vyvinuli \u0161peci\u00e1lne dr\u00f4ty, ktor\u00fdch vlastnosti vyrovn\u00e1vali vyhorenie. To umo\u017enilo zv\u00e1ranie CO2 alebo MAG, t. j. zv\u00e1ranie kovov v akt\u00edvnom plyne, ktor\u00e9 teraz umo\u017enilo, aby zvarov\u00e9 spoje mali zodpovedaj\u00facu kvalitu.<\/p>\n

Obl\u00fakov\u00e9 zv\u00e1ranie v plyne sa n\u00e1sledne \u010falej rozv\u00edjalo. Napr\u00edklad riaden\u00e9 zdroje pr\u00fadu umo\u017enili cielene riadi\u0165 proces nan\u00e1\u0161ania. Pr\u00fadov\u00e9 impulzy riadili prenos materi\u00e1lu. To umo\u017enilo zn\u00ed\u017ei\u0165 pr\u00edvod tepla do materi\u00e1lov pri zv\u00e1ran\u00ed s ochrann\u00fdm plynom a zv\u00fd\u0161i\u0165 r\u00fdchlos\u0165 nan\u00e1\u0161ania, \u010d\u00edm sa zv\u00fd\u0161ila produktivita.<\/p>\n

Impulzn\u00e9 zv\u00e1ranie<\/h2>\n

Pri zv\u00e1ran\u00ed met\u00f3dou MIG\/MAG doch\u00e1dza pri kr\u00e1tkom obl\u00faku k nerovnomern\u00e9mu prenosu materi\u00e1lu. Pulzn\u00e9 zv\u00e1ranie sa zaviedlo preto, aby bolo mo\u017en\u00e9 cielene kontrolova\u0165 odde\u013eovanie kvapiek roztaven\u00e9ho materi\u00e1lu. Tu sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa pr\u00fadov\u00e9 impulzy, pri ktor\u00fdch sa v d\u00f4sledku zv\u00fd\u0161enia pr\u00fadu odde\u013euje v\u017edy jedna kvapka.<\/p>\n

Spo\u010diatku sa na tento proces pou\u017e\u00edvali dva zdroje energie. S pr\u00edchodom riaden\u00fdch zdrojov energie v\u0161ak mohol cel\u00fa \u00falohu prevzia\u0165 jeden tak\u00fdto zdroj.<\/p>\n

Auch hier wiederum blieb die Entwicklung nicht stehen. So wurde in \u00d6sterreich im Jahre 2005 das CMT-Schwei\u00dfen, das \u201eCold metal transfer\", zur Einsatzbereitschaft entwickelt. Dabei wird der Schwei\u00dfstrom gepulst und der Zusatzdraht vor und zur\u00fcckbewegt, wobei eine hohe Frequenz eingehalten wird. Das erlaubt, eine gezielte Tropfenabl\u00f6sung zu gew\u00e4hrleisten. Zugleich wird der Energiebedarf verringert und die W\u00e4rmeeinbringung in den Werkstoff reduziert.<\/p>\n

V roku 2005 bol vyvinut\u00fd aj proces Cold-Arc. Aj v tomto pr\u00edpade je cie\u013eom minimalizova\u0165 pr\u00edvod tepla. V\u0161etky z\u00e1sahy do procesu preber\u00e1 zdroj energie. Na tento \u00fa\u010del sa pou\u017e\u00edva kon\u0161tantn\u00fd pr\u00edvod dr\u00f4tu. Na tento \u00fa\u010del mo\u017eno pou\u017ei\u0165 be\u017en\u00e9 zv\u00e1racie hor\u00e1ky.<\/p>\n

Zv\u00e1ranie T.I.M.E.<\/h2>\n

Das T.I.M.E.-Schwei\u00dfen, welches f\u00fcr \u201eTransferred ionized molten energy\" steht, dient der Erh\u00f6hung der gesamten Abschmelzleistung. Es nutzt das Schutzgasschwei\u00dfen mit einem abschmelzenden Draht als Grundlage. Mit besonderen Gasgemischen wird eine gleichbleibende Qualit\u00e4t sichergestellt, w\u00e4hrend die Produktivit\u00e4t dank h\u00f6herer Abschmelzleistung steigt.<\/p>\n

Odporov\u00e9 zv\u00e1ranie<\/h2>\n

Prv\u00e1 zmienka o odporovom zv\u00e1ran\u00ed poch\u00e1dza z roku 1766. Pok\u00fasil sa zv\u00e1ra\u0165 kremenn\u00e9 gu\u013e\u00f4\u010dky pomocou kondenz\u00e1torov\u00e9ho v\u00fdboja. V roku 1782 nasledovalo zv\u00e1ranie hodinkovej pru\u017einy na \u010depe\u013e no\u017ea pomocou tzv. umelej elektriny.<\/p>\n

A\u017e v roku 1857 sa op\u00e4\u0165 za\u010dalo pou\u017e\u00edva\u0165 odporov\u00e9 zv\u00e1ranie, ktor\u00e9 ako proces sp\u00e1jania demon\u0161troval James Prescott Joule. To viedlo k pr\u00e1ci Elihu Thomsona, ktor\u00fd za\u010dal svoju pr\u00e1cu v roku 1877 a v roku 1886 po\u017eiadal o dva patenty, ktor\u00e9 sa t\u00fdkali zv\u00e1rania kovov\u00fdch dr\u00f4tov na tupo.<\/p>\n

Henry F. A. Kleinschmidt potom v roku 1897 pomohol odporov\u00e9mu zv\u00e1raniu dosiahnu\u0165 prielom pomocou meden\u00fdch elektr\u00f3d. Pri\u0161iel tie\u017e s n\u00e1padom pou\u017ei\u0165 zv\u00e1racie v\u00fdstupky pre odporov\u00e9 zv\u00e1ranie na zv\u00e1ranie rybinov\u00fdch dosiek na ko\u013eajniciach. To viedlo v roku 1910 k v\u00fdvoju met\u00f3dy zv\u00e1rania odporov\u00fdm v\u00fdstupkom a val\u010dekov\u00fdm \u0161vom. V\u00fdsledkom bolo, \u017ee od roku 1930 sa odporov\u00e9 zv\u00e1ranie za\u010dalo v priemysle \u0161iroko pou\u017e\u00edva\u0165.<\/p>\n

Zv\u00e1ranie s \u00fazkou medzerou<\/h2>\n

Zv\u00e1ranie s \u00fazkou medzerou sa pou\u017e\u00edva na zv\u00e1ranie obzvl\u00e1\u0161\u0165 hrub\u00fdch plechov. Tie si zvy\u010dajne vy\u017eaduj\u00fa rozsiahlu a zlo\u017eit\u00fa pr\u00edpravu \u0161vov. Vytvor\u00ed sa V-spoj, ktor\u00fd umo\u017en\u00ed zv\u00e1ranie cel\u00e9ho okraja.<\/p>\n

Hoci je pri technike s \u00fazkou medzerou st\u00e1le potrebn\u00e1 pr\u00edprava \u0161vu, mo\u017eno ju v\u00fdrazne obmedzi\u0165. D\u00f4vodom je, \u017ee u\u017e nie je potrebn\u00fd v\u00fdrazn\u00fd tvar V. Boky m\u00f4\u017eu le\u017ea\u0165 takmer paralelne ved\u013ea seba. To znamen\u00e1, \u017ee mo\u017eno zv\u00e1ra\u0165 plechy s hr\u00fabkou a\u017e 300 mm.<\/p>\n

Takto v\u00fdrazne zmen\u0161en\u00fd uhol otvorenia nielen\u017ee zni\u017euje pr\u00edpravu \u0161vu. \u0160etr\u00ed aj v\u00fdpl\u0148ov\u00e9 materi\u00e1ly a mno\u017estvo potrebn\u00e9ho ochrann\u00e9ho plynu. Potrebn\u00fd je aj men\u0161\u00ed po\u010det zv\u00e1rac\u00edch guli\u010diek. To n\u00e1sledne skracuje \u010das potrebn\u00fd na proces zv\u00e1rania.<\/p>\n

Obl\u00fakov\u00e9 zv\u00e1ranie \u010dapov<\/h2>\n

Pr\u00e1ce, ktor\u00e9 viedli k obl\u00fakov\u00e9mu zv\u00e1raniu, za\u010dal Harold Martin v Spojenom kr\u00e1\u013eovstve u\u017e v roku 1915. V roku 1920 po\u017eiadal o patent, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa elektrick\u00fd obl\u00fak vytv\u00e1ra medzi t\u0155\u0148om a kovovou doskou. Obl\u00fak sa udr\u017eiava ur\u010dit\u00fd \u010das, ktor\u00fd sa d\u00e1 nastavi\u0165. Na konci sa potom skrutka ponor\u00ed do roztaven\u00e9ho k\u00fape\u013ea elektrickou, mechanickou alebo pneumatickou silou.<\/p>\n

V 40. rokoch 20. storo\u010dia Ted Nelson pracoval na zjednodu\u0161en\u00ed skrutkov\u00fdch spojov, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvali na upevnenie dreven\u00fdch dosiek priamo na oce\u013eov\u00e9 plechy. Dovtedy sa na tento \u00fa\u010del pou\u017e\u00edvalo k\u00fatov\u00e9 zv\u00e1ranie. Nahradil ho skrutkou so z\u00e1vitom, ktor\u00e1 sa roztavila elektrick\u00fdm obl\u00fakom. Zv\u00e1racie zariadenie ju potom ponorilo do roztaven\u00e9ho k\u00fape\u013ea. Pomocou sk\u013eu\u010dovadla a elektromagnetov sa skrutka zdvihla a dr\u017eala tak, aby sa vytvorila kon\u0161tantn\u00e1 d\u013a\u017eka obl\u00faka. \u010cas zv\u00e1rania sa nastavil pomocou \u010dasova\u010da.<\/p>\n

Magneticky posunut\u00fd obl\u00fak<\/h2>\n

V USA si J. W. Dawson v roku 1942 podal patent, v ktorom op\u00edsal zv\u00e1ranie na tupo pomocou rotuj\u00faceho obl\u00faka ako zdroja tepla v radi\u00e1lnom magnetickom poli. Tento postup sa \u0161iroko pou\u017e\u00edval v 50. a 60. rokoch 20. storo\u010dia, najm\u00e4 v Sovietskom zv\u00e4ze. V 70. rokoch sa potom pou\u017e\u00edval aj v Nemecku. Rota\u010dn\u00fd obl\u00fak v\u0161ak bol ako zdroj tepla pri zv\u00e1ran\u00ed na tupo nahraden\u00fd prstencovou pomocnou elektr\u00f3dou a ozna\u010dovan\u00fd ako zv\u00e1ranie MBP.<\/p>\n

Z\u00e1ver<\/h2>\n

Zv\u00e1ranie sa za\u010dalo u Sumerov a Chetitov ako sp\u00e1jkovan\u00e9 spoje. Potom nasledovalo zv\u00e1ranie oh\u0148om, ktor\u00e9 bolo jedinou met\u00f3dou v\u00fdroby kovov\u00fdch n\u00e1strojov, artefaktov a zbran\u00ed po tis\u00edce rokov. Potom, s r\u00fdchlym rozvojom priemyslu v 19. storo\u010d\u00ed, sa roz\u0161\u00edrili nov\u0161ie a sofistikovanej\u0161ie postupy zv\u00e1rania. Tento v\u00fdvoj pokra\u010duje a\u017e do dne\u0161n\u00fdch \u010dias.<\/p>\n

\u010casto kladen\u00e9 ot\u00e1zky o zv\u00e1ran\u00ed<\/h2>\n<\/div><\/div>
<\/div>